Na sucho teda bez použitia malty, sa prírodné kamene vrstvia vedľa seba a na seba v závislosti od ich tvaru, veľkosti a hmotnosti. Medzi vhodné materiály patrí žula, rula, kremenec, vápenec, pieskovec alebo bridlica pochádzajúca z blízkeho okolia. Okrem nižších nákladov na dopravu majú materiály z bezprostredného okolia tú výhodu, že harmonicky zapadajú do krajiny.
Vlastná váha kameňov stabilizuje múr. Napriek tomu je ukotvenie muriva veľmi dôležité, a preto je potrebné použiť čo najužšie škáry, väzby (kamene, ktoré zasahujú ďalej dozadu) a behúne, z ktorých každý presahuje najmenej dva kamene. Je potrebné sa vyvarovať krížových škár a tupé škáry by mali prechádzať iba dvoma vrstvami. Na získanie krásnej škáry a vzoru steny, ktorý sa smerom nahor zmenšuje (kamene sú stále menšie a menšie), je potrebná trocha remeselnej zručnosti a vytrvalosti.
Kamenné múry na sucho sa obvykle stavajú ako oporné múry, a preto sú mierne sklonené smerom do svahu. Pravidlo pre hrúbku múru je, že musí byť minimálne 1/3 výšky múru. Na založenie takéhoto múru obvykle postačí základová škára hlboká aspoň 40 cm s vrstveným zhutneným mrazuvzdorným štrkom. Základová škára by mala byť o niečo širšia ako základňa múru. Na odvod dažďovej a svahovej vody za stenou vytvorte drenážny systém.
Zakončenie a horná časť steny bývajú tvorené krycími doskami alebo výsadbou. Pretože sa kamenné múry na sucho stavajú naklonené, sú do istej miery flexibilné a nevyžadujú betónový základ. Tým je však obmedzená nosnosť kamenného múru. Pri nevhodnej stavbe môžu mať steny stavané na sucho veľmi nízku stabilitu, preto sú vhodné iba v obmedzenej miere ako múriky na sedenie alebo schody.
Stavba môže byť tiež veľmi zdĺhavá, pretože každý kameň má iný tvar alebo sa musí najskôr do tvaru vytesať. Najväčšou nevýhodou je určite to, že steny z nasucho kladených kameňov nie sú také stabilné ako murivo murované na maltu a majú veľmi obmedzenú výšku.
