• Stavebné povolenie podľa stavebného projektu
• Prípojky a rozvody
• Základy a založenie stavby
• Vonkajšie a vnútorné steny z muriva, dreva alebo betónu postavené podľa projektovej dokumentácie s ohľadom na statiku, izoláciu, tepelnú pohodu, vlhkosť, zvuk a požiarnu ochranu

Základová jama je miesto, kde sa zhotovujú základy a suterénne časti stavebných objektov. Kvalita pôdy a miestne stavebné predpisy určujú typ a druh základu. To všetko plánujú s predstihom statici v súčinnosti s projektantmi. Základ budovy totiž vytvára pevný základ pre ďalšie stavebné prvky a zaisťuje jej celkovú stabilitu. Tieto podmienky musia byť trvalo zaistené, aj v prípade vplyvu extrémnych teplôt alebo zásahu vodných živlov.

Zemina, ktorá je zo základovej jamy vykopaná, sa vyrovnáva a prípadne zhutňuje. Hĺbka základov závisí od lokálnych klimatických podmienok. V závislosti od regiónu sa hĺbka môže pohybovať medzi 0,80 a 1,20 m tak, aby bola zachovaná nezámrzná hĺbka. V extrémne chladných regiónoch Európy to môže byť až 1,50 m.

Zvlášť sa posudzujú veľmi piesočnaté, mäkké alebo vlhké pôdy. Pre zvýšenie únosnosti podložia sa v mnohých prípadoch využíva drenážny systém. Ten odvedie prebytočnú vodu preč a zníži tým hladinu spodnej vody. V sortimente produktov Cemix je priamo na to určený drenážny betón.

Zlepšenie základovej pôdy predstavuje predovšetkým zvýšenie jej únosnosti, tzn. zväčšenie šmykovej pevnosti, zníženie priepustnosti, stabilizácia či zmenšenie stlačiteľnosti. Na pripravenú únosnú pôdu sa potom pokladá geotextília, na ňu je potom rovnomerne nanesená a zhutnená vrstva štrku alebo kameniva so zrnitosťou 16/32, v závislosti od hrúbky betónovej dosky, a to medzi 15 a 40 centimetrmi. Štrková vrstva, ktorú tiež nazývame drenážnou vrstvou, zabraňuje totiž vzlínaniu vlhkosti z podzemnej vody, a tým chráni základnú dosku pred poškodením mrazom.

Aby sa zabránilo úrazu elektrickým prúdom, je potrebné betónovú dosku uzemniť. Uzemnenie je vodivé spojenie elektrického rozvodu. Na tento účel sa napr. výstuž pripojí k doske na vyrovnanie potenciálov a bleskozvodu. Vyrovnanie potenciálov je vlastne elektrické spojenie, ktoré udržuje rôzne exponované aj vonkajšie vodivé časti s rovnakým potenciálom.

Podkladová vrstva, tiež nazývaná podkladový betón, je separačná (tzv. oddeľujúca) vrstva z chudého betónu (C8/10, X0) s hrúbkou 5 cm, ktorá zaisťuje rovný základ budovy. Možno ju použiť na vyrovnanie nerovností v podloží. Zabraňuje vtlačeniu výstuže do mäkkého podložia a tiež prenikaniu vlhkosti do ílovitej pôdy as tým súvisiacim zníženiu stability budovy. Zvyšuje teda únosnosť základovej dosky. Norma EN 13670 už podkladový betón nepožaduje. Väčšia hrúbka betónového vrstvy môže tiež vyrovnať väčšie nezrovnalosti v zhutnenej vrstve štrku, piesku alebo kameňa.

Prípojky pre prívodné a odvodňovacie potrubia, potrubia pitnej a odpadovej vody, elektrické a plynové vedenie, ako aj pevná sieť a internet, by mali byť položené v podkladovej vrstve vždy na správnom mieste. Odpadové potrubie sa pokladá pomocou KG rúrok s priemerom DN 100 až DN 500 so spádom dve percentá v závislosti od množstva a druhu odpadovej vody. Do zeme sa smie pokladať iba KG potrubie, čo je povolený systém vonkajšieho kanalizačného potrubia. Do tohto systému patria KG rúrky rôznych priemerov a dĺžok. Pre vysokonapäťový prúd, televíziu a internet sa obvykle vedú prázdne rúry cez základovú dosku.

V prípade rekonštrukcie budovy je možné prípojky položiť neskôr vysekaním alebo rozrezaním podkladnej dosky. To všetko až po konzultácii s projektantom a statikom. Potrubia, rozvody a káble je možné tiež inštalovať pod základovú dosku do výkopu s vložením vedenia.

Pred položením obvodovej (tzv. perimetrickej) izolácie sa navrch kamenistého alebo štrkového lôžka pokladá polyetylénová fólia ako oddeľovacia vrstva, ktorá bráni prenikaniu vody zo základovej dosky do pôdy. Táto izolačná fólia, prípadne je možné použiť aj izolačné dosky, zaistí tesnosť podkladnej dosky smerom dole, a navyše chráni pred stratou tepla spôsobenou premŕzaním.

Izolácia budovy smerom k pôde, teda izolácia vonkajších stien, pivničných múrov a izolácia podkladovej dosky smerom dole, sa nazýva perimetrická izolácia (extrudované polystyrénové dosky). V praxi to znamená, že sa na dokonale rovnú podkladovú vrstvu, možno v plnej ploche, položia izolačné dosky z extrudovaného polystyrénu (XPS), obvykle s hrúbkou okolo 8 cm. Táto izolácia šetrí energiu a chráni proti chladu, vlhkosti a vysokým prevádzkovým nákladom obyvateľov budov aj životné prostredie. V prípade perimetrickej izolácie je plastová fólia umiestnená na izolácii, aby ju chránila pri liatí základovej dosky.

Z fošní alebo debniacich prvkov sa vytvorí obvodové debnenie, ktoré je následne zarovnané do roviny a zafixované. Prvky debnenia, ktoré môžu byť aj z tuhého penového polystyrénu a zostávajú v konštrukcii, sa nazývajú stratené debnenie.

Na vytvorenie podpier pre konštrukčnú výstuž z oceľovej karí siete (jedná sa zváranú sieť z oceľových drôtov) sú umiestnené dištančné podložky, napr. betónové bloky. Potom sa kari siete vzájomne spoja drôtom, rovnako ako výstužné prúty. Dištančné podložky zaisťujú 3-5 cm krytie betónu k vonkajšiemu okraju.

Základ rozkladá hmotnosť budovy rovnomerne po zemi. Zaisťuje stabilitu a chráni pred vlhkosťou a zmenami pôdy spôsobenými teplom alebo chladom. Existujú základové pätky, základové pásy, základová doska (plošné základy).

Pre väčšinu stavieb sú obvyklé plošné základy. Tie musia mať dostatočné rozmery a byť vyrobené z kvalitného betónu, aby zvládli záťaž budovy, rovnomerne ju rozložili a previedli do zeme. Ďalšími sú základové pásy, ktoré sú základom pre budúce murivo. Pásy väčšinou tvoria prostý betón, železobetón či ložný kameň. Pásy nebývajú izolované. Vzhľadom na to, že na základové pásy sa betónuje podkladová doska, sú rozdiely pre laika sotva viditeľné. Podkladná doska slúži aj ako hydroizolácia a nemusí prenášať zaťaženie.

Základové pätky sú betónové bloky, štvorcového alebo obdĺžnikového pôdorysu s možnosťou na uloženie základového trámu. Rozdiel medzi základovými pätkami a pásmi je v podstate iba v ich druhom rozmere, a to v dĺžke. Jedná sa o veľmi krátky základový pás s pomerom strán v pôdoryse 1:1 až 1:2. Stavebníci, ktorí nie sú odborníkmi, by mali poznať tieto rozdiely, aby mohli posúdiť rôzne náklady.

Na liatie betónu sa používa tzv. transportbetón, čo je čerstvý betón, ktorý je vyrábaný na betonárni a na stavbu je dodávaný bežnými betónovými mixami, kde sa následne rovnomerne nalieva do debnenia, čím obalí výstuž.

Aby sa zabránilo vzniku vzduchových dutín a zaistila pevnosť základu, dochádza počas liatia betónu k hutneniu pomocou ponorného vibrátora. Potom je betón starostlivo vyhladený napríklad vibračnou latou.

Betón musí správne zatvrdnúť, čo trvá minimálne 28 dní, pokiaľ sú chladné teploty, môže to dobu zatvrdnutia predĺžiť. Po tej dobe je potrebné ho chrániť pred mrazom a silným slnečným žiarením zakrytím. Betón sa tiež musí udržiavať vlhký, aby sa zabránilo vzniku trhlín.

Pri výstavbe základovej dosky musia byť izolované všetky strany: horné, spodné aj bočné. Inak je možné, že vlhkosť z pôdy prenikne do konštrukcie a spôsobí poškodenie vplyvom vlhkosti a mrazu. Na tento účel sa používajú stierkové alebo prefabrikované pásové či fóliové izolácie. Tie sú na báze bitúmenov (obsahujúce rozpúšťadlá a výstužné vlákna), cementov, epoxidov alebo rôznych polymérov. Po odstránení debnenia základovej dosky sa na bok dosky aplikuje hydroizolácia, napríklad nanesením celoplošnej hydroizolačnej stierky (tzv. bezšvová izolácia).

U starších budov môže nedostatočná izolácia spôsobiť vlhkosť v jej základe alebo murive. To môže byť zapríčinené tlakom vody alebo kapilárne stúpajúcou vlhkosťou. Kapilárna vzlínajúca vlhkosť je nepretržitý, konštantný tok molekúl vody, ktoré stúpajú zo zeme do rôznej výšky v murive. Pokiaľ je nutné urobiť izoláciu z vonkajšej strany základov, býva nutné odkryť zeminu, ale toto riešenie v niektorých prípadoch môže byť obmedzené, napríklad priestorom. Potom sa dodatočná izolácia vykonáva zvnútra, napríklad prostredníctvom injektáží alebo hydroizolačnými stierkami.

Keďže tehly sajú vlhkosť, je vždy nutné utesniť priestor medzi murivom a podkladovou doskou. V opačnom prípade môže vzniknúť tzv. vlhkostný most, ktorý by v budúcnosti spôsobil napríklad pleseň na stenách, vlhkostné mapy a odpadávanie omietky.

Múry sa skladajú z vrstiev tehál, teda z tehál spojených maltou. V bytovej výstavbe môžu byť múry jednoplášťové alebo viacplášťové. Okrem toho existuje aj murivo s lícovou prímurovkou. Lícová prímurovka sa múrom ako samonosne stojaci múr na vopred pripravený betónový odizolovaný základ.

Hrúbku stien určujú požiadavky na statiku muriva či zvukovú a tepelnú izoláciu. Výber tehál závisí aj od ďalších faktorov, ako sú náklady, rýchlosť alebo jednoduchosť výstavby, čo je obzvlášť dôležité pri stavbe vlastnými silami.

• Tehliarsky črep (tzv. tehlové pálené murivo) je vyrobené z pálenej hliny. Je vhodné pre vnútorné aj vonkajšie steny.
• Klinker je vysoko vypálený tehlový materiál. Neabsorbuje vodu, čo chráni pred poškodením mrazom a robí ho vhodným napríklad na obklad domu alebo pre záhradné múriky.
• Rozlišujeme plné a duté tehly, pričom dutiny slúžia na zníženie hmotnosti a izoláciu.
• Tehly typu THERM majú zvislé otvory, do ktorých môže byť vložený izolačný materiál. Táto konštrukcia umožňuje vytvoriť jednoplášťovú vonkajšiu stenu bez ďalšieho dodatočného zateplenia.
• Vápennopieskové tehly (bloky) sú vyrobené z vápna, piesku a vody. Vysoká hustota materiálu zaisťuje dobrú zvukovú izoláciu a reguláciu klímy v miestnosti. To umožňuje vytvárať pomerne tenké múry. Avšak sú tieto tehly (bloky) veľmi ťažké a ťažko sa s nimi pracuje. Vápennopieskové tehly (bloky) nemusia byť nutne omietnuté, ale vysoká tepelná vodivosť vyžaduje dodatočnú izoláciu.
• Pórobetón je vyrobený z cementu, vápna, piesku a hliníkového prášku, následne vytvrdnutý parou pod tlakom. Je ľahký a izolačný, čo ho robí ideálnym materiálom pre mnoho aplikácií až po podkrovie. Dobré izolačné vlastnosti umožňujú dodržiavanie izolačných predpisov pri pomerne malej hrúbke múru. Pórobetónové alebo plynobetónové bloky sú k dispozícii v mnohých rôznych hrúbkach a veľkostiach. Možno ich ľahko rezať pílou a jednoducho lepiť tenkovrstvovým spôsobom Avšak materiál nasakuje vlhkosť a musí byť uchovávaný v úplne suchom stave. Vnútorný aj vonkajší povrch vyžaduje nanesenie omietky, aby bol múr chránený pred vlhkosťou. Dokonca ani v interiéri nemôže pórobetón zostať dlhšiu dobu bez ochrannej vrstvy omietkou.

Stratené debnenie je forma na uloženie betónu, ktorá sa neodstraňuje a zostáva trvalou súčasťou vybudovanej základovej konštrukcie alebo oporného múru. Bloky strateného debnenia sú postavené na seba a potom vyplnené betónom.

Stropy alebo stropné konštrukcie rozdeľujú rodinný dom horizontálne, jedná sa teda o konštrukcie nosné vodorovné. Existujú prefabrikované montované stropy, ktoré sa dodávajú až na stavbu. Ďalšou možnosťou sú podlažné stropy z pórobetónu, ktoré sú vyrábané na mieste stavby podľa pôdorysu.

Schodisko je stavebný prvok, ktorý slúži na prepojenie jednotlivých podlaží. Ide o šikmú nosnú konštrukciu. Pre schodisko musia byť v plášti budovy zriadené príslušné výklenky. Konštrukcia schodiska môže byť vyrobená z betónu, ale z tohto materiálu je potrebné schody stavať hneď od začiatku. Pri výpočtoch schodiska je dôležitá šírka stupnice, výška schodiskového stupňa, výška priestoru a tzv. sklon stúpania.

Neskôr môžu byť inštalované schodištia v iných prevedeniach ako betón, napríklad drevené, kamenné alebo kovové. Môžu to byť ploché alebo nosníkové schodnice, priame, lomené, podestové alebo točité schodiská, tiež voľne visiace schodiská alebo úsporné schodiská.

Stavba strešnej konštrukcie patrí ešte do fázy hrubej stavby, kým pokládka strešnej krytiny nie. Štandardné tvary striech sú:

• Sedlová strecha – jedná sa o najbežnejší typ strechy, ktorá má dve strešné roviny s priamočiarym hrebeňom, plus vždy dva štíty a dva odkvapy.
• Valbová strecha – je tvorená štyrmi strešnými rovinami. Ide vždy o dve protiľahlé strany, ktoré majú tvar lichobežníka a sú na vrcholku spojené hrebeňom.
• Mansardová strecha – je variantom sedlovej strechy, kde medzi hrebeňom a odkvapom je rozdelená na dve časti, ale každá z nich má iný sklon.
• Pultová strecha – konštrukcia pultovej strechy patrí medzi najjednoduchšie strešné tvary. Ide o typ strechy s iba jednou naklonenou rovinou strešného plášťa.
• Plochá strecha – je taká konštrukcia, ktorá nemá sklon strešnej roviny väčší ako 5 °. Sklon strechy sa musí zvoliť tak, aby bolo zaistené odtekanie dažďovej vody a vody zo snehu.

Dôležité pri každej stavbe strechy je, aké predpisy ustanovujú miestny územný plán. Tie je potrebné zohľadniť v projekte a prípravách stavby.

Komín je neoddeliteľnou súčasťou každej stavby, preto býva dobrý výber komína veľmi dôležitým rozhodnutím. Správna výška a prierez komína zaistí bezchybnú funkciu odvodu spalín a ohrevného zariadenia. Výber komína nie je ľahká záležitosť, preto odporúčame sa poradiť s odborníkmi.

Všetko, čo potrebujete na stavbu základov, suterénov, muriva, stropov alebo plochej strechy nájdete v našom systéme 1000.