Podľa normy STN 74 4505 je podlaha súhrn podlahových vrstiev uložených na nosnom podklade (napr. stropu, špeciálnej konštrukcii), vrátane zabudovaných podlahových kompletizačných prvkov, dilatačných a pracovných škár, ktoré spoločne zaisťujú požadované funkčné vlastnosti konštrukcie.
Konštrukcie z jednej alebo viacerých vrstiev pokrývajú holú stropnú kostru alebo základovú dosku. Často máva charakter ťažkej alebo ľahkej plávajúcej podlahy, alebo dvojité podlahy.
Tieto vrstvy prispievajú najmä k zníženiu prenosu tzv. kročajového hluku a vylepšeniu tepelnoizolačných vlastností. Podlaha je zakončená pochôdznou vrstvou, teda podlahovou krytinou. Na splnenie fyzikálnych parametrov sa v súčasnosti robia najčastejšie podlahy plávajúce. Tým je možné docieliť splnenie všetkých technických, akustických a tepelnoizolačných požiadaviek. Čo býva pri podlahách spojených s podkladom, tzv. spriahnutých podláh, len ťažko dosiahnuteľné.
Štyri hlavné časti konštrukcie podlahy
Býva navrhnutá projektantom či statikom a jej návrh je vopred určený.
Plní hneď niekoľko funkcií súčasne:
Tepelnú izoláciu
- Musia spĺňať minimálne hodnoty hrúbky danej normami
- Slúži na úsporu energií
Akustickú izoláciu
- Pre zaistenie účinnej akustickej izolácie sú nutné správne akustické výpočty
- Jej účelom je znížiť prenos zvukov medzi jednotlivými podlažiami
Poter slúži ako podklad pre konečnú, pochôdznu vrstvu podlahovej konštrukcie. V niektorých miestach v dome môže táto vrstva predstavovať finálnu a viditeľnú časť podlahy, napríklad v garáži. Medzi hlavné funkcie tejto vrstvy patria:
- Roznáša bodové zaťaženie do väčšej plochy
- Pokladá sa do nej napr. systém podlahového vykurovania, kedy nanesením vyrovnávacej vrstvy (nivelačnou stierkou) docielite požadovanú rovnosť a výšku
Je hornou viditeľnou vrstvou a môže byť tvorená rôznymi materiálmi, od parkiet a drevených dosiek, až po koberec alebo plávajúcu podlahu. Tvorí výsledný vzhľad podlahy.
Životnosť podlahy je závislá od viacerých faktorov. Záleží samozrejme na povrchovej úprave, ale aj na kvalite podkladu. Nosná a vyrovnávacia vrstva je nevyhnutná na inštaláciu podlahy a jej následné fungovanie. Pokiaľ je nerovnosť podkladu príliš veľká, je možné podlahu porovnať lokálne nahrubo napríklad cementovým poterom v potrebnej hrúbke.
Podlahové vykurovanie zvyšuje inštalačnú výšku podlahy:
- Teplovodné podlahové vykurovanie vyžaduje 90 mm: 29 mm izolácia + 16 mm kúrenie + 45 mm poteru
- Systémy elektrického podlahového vykurovania umožňujú stavebnú výšku približne 65 mm
- Bez vykurovania sú možné tenšie stavebné výšky, takže odpadajú problémy napríklad s dverami
Po inštalácii je potrebné dodržať špecifický plán vykurovania, v ktorom sa rozbehnú rôzne fázy vykurovania s teplotou prietoku a dobou vykurovania, aby bola podlaha v zamýšľanom čase pripravená na pokládku.
Pri výstavbe betónových stropov je dôležité zaistiť ich rovnosť a hladkosť. Na to sa používa vyrovnávacia vrstva, ktorá sa nanáša na povrch betónu. Táto vrstva slúži na vyrovnanie nepravidelností a nerovností a zaisťuje tak dokonalý povrch pre ďalšie úpravy, ako je pokládka podlahových krytín alebo dlažobných obkladov. Ako alternatívu k vyrovnávacej vrstve je možné použiť plávajúci poter. V tomto prípade sa na minerálnu podkladovú vrstvu položí parozábrana proti vlhkosti. Tá sa doplní tepelnoizolačnou alebo akustickou izoláciou. Pred pokládkou poteru je potrebné na steny pripevniť dilatačnú pásku, ktorá zaistí zvukové oddelenie poteru a podlahovej krytiny od stien. Potom sa položí poter.
Pre dobrý výsledok
Hoci vrstva poteru nie je vo výslednej podlahovej ploche viditeľná, je pri jeho pokládke veľmi dôležité dodržiavať výrobcom určený pomer vody a suchej zmesi. Aj malé rozdiely môžu neskôr viesť k vzniku trhlín.
Keďže sa jedná o tekuté zmesi, treba presne vypočítať plochy a veľmi dobre naplánovať plynulý proces nanášania poteru.
Potery musia vždy dobre vytvrdnúť, aby sa na ne mohli nanášať ďalšie vrstvy. Anhydritový poter schne približne 3-krát rýchlejšie ako cementový poter, čo urýchľuje pracovný postup.
