Poter vytvorí medzivrstvu, na ktorú sa položí podlahová krytina, alebo sa ešte predtým vyrovná samonivelačnou stierkou. Najpoužívanejší cementový poter je univerzálna klasika. Je vodeodolný a vhodný do interiéru aj exteriéru. Svojou pevnosťou sa hodí do obytných priestorov, pivníc, technických miestností a garáží.
Cementové potery sa členia na plávajúce, ktoré sú od podkladu oddelené akustickou či tepelnoizolačnou vrstvou, ďalej spriahnuté (tzv. pripojené), tie sú celoplošne priamo spojené s podkladom. A na oddelené potery, ktoré sú od podkladu oddelené separačnou fóliou. V obytných priestoroch sa pokladá plávajúci poter pre dobrú tepelnú a zvukovú izoláciu. Pri podlahovom vykurovaní sa môže využiť aj vykurovací poter alebo spriahnutý poter.
Všeobecne cementový poter tuhne pomalšie ako poter na báze síranu vápenatého, a to až jeden mesiac, a je tiež menej pružný. Počas tuhnutia sa musí udržiavať vlhký, aby sa zabránilo vzniku trhlín. Vlhkosť sa udržuje napríklad pomocou položenej navlhčenej geotextílie alebo je možné plochu zakryť PE fóliou. Liatie poteru sa odporúča iba v teplejšom období. Treba tiež myslieť na to, že štandardná hrúbka poteru by mala byť minimálne 30 mm.
V plochách nad 40 m² odporúčame vytvoriť dilatačné škáry. Dilatačné škáry vo väčšej ploche majú za úlohu zaistiť možnosť voľného pohybu čiastkových plôch poteru voči sebe, a zabrániť tak prenosu vibrácií a zvuku. Pokiaľ ho nie je potrebné riešiť, je aj vo veľkých plochách možné vykonávať vďaka nízkemu koeficientu rozťažnosti pokládku liatej podlahy bez dilatačných škár po celej jej ploche.
Anhydritové potery majú oproti tradičným cementovým poterom mnoho výhod. Ľahko sa nanášajú a rýchlo schnú, čím šetria čas a uľahčujú prácu. Tieto potery sú tekutý materiál, ktorý sa rozotiera na povrch. Možno ho strojovo rozmiestniť do niekoľkých spojených miestností naraz, čo znamená, že sa s ním nemusí prácne manipulovať vedrom. V tomto prípade nie je potrebné ani časovo náročné rozprestieranie, zhutňovanie a vyhladzovanie. V praxi to znamená, že poter možno použiť na vytvorenie väčších plôch bez dilatačných škár a bez dodatočného vystužovania. Zvyčajne ide o poter na báze síranu vápenatého, ktorý je samonivelizačný a tuhne bez pnutia, takže je ideálny na podlahové vykurovanie. Jeho veľkou výhodou je, že sa nadmerne objemovo nerozširuje ani nezmršťuje.
Anhydritové samonivelačné potery sú modernejšou verziou cementových poterov. Líšia sa najmä prísadami, ktoré ovplyvňujú ich viskozitu, a tým aj tekutosť. Sú tiež oveľa pružnejšie ako cementové potery a majú menšiu aplikačnú hrúbku, čo je výhodné pri rekonštrukcii budov. Anhydritové potery sú samonivelačné, čo znamená vytvorenie presnej vodorovnej úrovne (roviny).
Anhydritové potery majú lepšiu tepelnú vodivosť, pretože materiál tesne obopína rúrky podlahového vykurovania. To zabezpečuje najlepší možný prenos tepla medzi rúrkami podlahového vykurovania a podlahou. Pri následnej inštalácii podlahového vykurovania možno existujúci poter vyfrézovať tak, aby bolo možné položiť vykurovacie špirály. Strop pivnice však musí byť pod ním izolovaný. Tento typ poteru sa musí počas vytvrdzovania udržiavať vlhký. Keďže sa z mokro naneseného poteru počas vytvrdzovania odparuje prebytočná voda, pri vytvrdzovaní sa zmršťuje a spôsobuje, že vrstva poteru sa v rohoch oddeľuje od podkladu.
To, či vyberieme plávajúci alebo spriahnutý poter závisí od konkrétnych potrieb projektu, a tiež od typu podlahovej skladby a prostredia, v ktorom bude inštalovaný. Plávajúci poter je vhodnejší pre domáce interiéry a jeho aplikácia je o niečo jednoduchšia. Zatiaľ čo spriahnutý poter je častejšie používaný v komerčných priestoroch a tam, kde je potrebná vysoká stabilita a odolnosť podlahy.
Poter spriahnutý s podkladom nie je samonosnou konštrukciou, pretože kopíruje všetky deformácie podkladu. Používa sa hlavne ako vyrovnávacia vrstva alebo na zlepšenie vlastností povrchu podlahy. Je obzvlášť odolný, preto sa často využíva v garážach alebo iných priestoroch vystavených veľkému zaťaženiu.
Plávajúci poter sa potom aplikuje bez priameho upevnenia k podkladovému povrchu. Obvykle je oddelený od podkladu separačnou vrstvou (tepelnoizolačnou alebo akustickou). Najčastejšie sa využíva v bytových a občianskych stavbách. Tento poter pôsobí úplne nezávisle od podkladu podlahy, a to ako vo vodorovnom, tak aj vo zvislom smere. Vďaka svojim vlastnostiam dokáže efektívne znižovať prenos kročajového hluku medzi podlažiami a zvyšovať komfort pre užívateľov priestorov.
- Minimálne hrúbky plávajúcich poterov:
-
Stekajúci poter na báze síranu vápenatého F4: minimálne 35 mm
-
Síran vápenatý tečúci poter od F5: 30 mm
-
Síran vápenatý poter F4: 45 mm
-
Síran vápenatý poter F5: 40 mm
-
Poter zo síranu vápenatého F7: 35 mm
-
Liaty asfaltový poter IC10: 25 mm
-
Cementový poter F4: 45 mm
-
Cementový poter F5: 40 mm
-
- Maximálna hrúbka plávajúcich poterov:
-
Lepený poter: 50 mm
-
Liate asfaltové potery: 40 mm
-
Moderných, minimalistických povrchov s industriálnym vzhľadom sa docieli použitím poteru, ktorý má vzhľad viditeľnej stierky ako konečnej vrstvy. Ide o vysoko kvalitný poter, brúsený a leštený, s veľmi dobrou odolnosťou a dlhou životnosťou.
Je obohatený bitúmenom (asfaltom), preto je rýchloschnúci, vodotesný a necitlivý na teplotu. Má tiež dobré tepelne a zvukovo izolačné vlastnosti. Je vysoko zaťažiteľný. Jeho pružnosť dobre kompenzuje statické namáhanie. Liaty asfaltový poter sa musí spracovávať pri vysokých teplotách. Nevýhodou je, že ho nemožno čerpať, čo sťažuje jeho použitie vo vyšších poschodiach.
Obvykle obsahuje epoxidové živice alebo polyuretány, vďaka čomu je úplne necitlivý na vlhkosť a veľmi odolný voči vode. Preto je tiež poter na báze syntetickej živice vhodný pre špeciálne aplikácie, ako je vyrovnávanie svahov z balkónov alebo pre rôzne vonkajšie opravy. Veľkou výhodou poteru zo syntetickej živice je, že veľmi rýchlo schne.
Špecialitou je magnezitový poter, ktorý je elektricky vodivý vďaka zmesi oxidu horečnatého (MgO) a roztoku chloridu horečnatého a ďalších organických a minerálnych plnív. Tento poter je vhodný do priestorov, kde sú vyžadované antistatické vlastnosti. Magnezitový poter má tiež mimoriadne nízku prašnosť. Nevýhodou je jeho citlivosť na vlhkosť a aj to, že reaguje s kovmi.
Je tiež vhodný na pokládku ako viditeľný poter, musí však byť trochu silnejší. Tvrdosť povrchu a veľkosť zŕn musia byť zvolené presne, aby podlaha vydržala zaťaženie. Okrem rôznych druhov zloženia je možné využiť aj farbivá, ktoré vytvárajú vizuálne atraktívny vzhľad. To však chce veľké skúsenosti. U tohto druhu poteru vyžaduje vysoká nasiakavosť vyplnenia pórov, a tesniaci náter na báze epoxidovej živice alebo PUR, aby sa dosiahla ochrana povrchu proti škvrnám. Voskovanie povrchu tu nie je dostačujúce.
Vďaka svojej dobrej tepelnej vodivosti a tepelne akumulačným vlastnostiam je veľmi vhodný na podlahové vykurovanie. Inštalácia podlahového vykurovania vyzerá potom, že vykurovacie rúrky sú položené v hadovitom vzore nad izoláciou a potom sú zaliate zmesou poteru. Medzi vykurovacie rúrky sa rozprestrie tečúci poter tak, aby nad nimi vytvoril vrstvu s minimálnym krytím rúrok 3-4,5 cm, to všetko v závislosti od triedy pevnosti v ohybe.
Cementový poter by mal byť schopný dobre akumulovať a viesť teplo. Materiál musí byť tiež tepelne odolný. Vykurovacia stierka by mala byť vysoká aspoň 4 cm.
Anhydritový poter je poter, ktorého spojivom je síran vápenatý. Možno ho použiť aj v suchej výstavbe. Anhydritový poter má obvyklú hrúbku 4-5 cm. Je však nasiakavý a nie je odolný voči vlhkosti, preto ho možno použiť iba v suchých miestnostiach. Neodporúča sa jeho využitie vo vlhkých priestoroch, ako sú kúpeľne alebo kuchyne, alebo vo vonkajšom prostredí. Tiež nie je vždy vhodný na podlahové dosky bez izolácie, pretože teplotné rozdiely môžu spôsobiť kondenzáciu vody na murive. Anhydritový poter je vysoko pružný a má silnú pevnosť v ťahu a ohybe. Je nehorľavý.
Vedeli ste, že existuje tzv. suchá podlaha, kde nie je poter nutný? Tá sa skladá z položených dosiek, napr. OSB, drevovláknitých alebo sadrovláknitých. Veľkou výhodou je, že sa po nich ihneď po položení môže chodiť, a na druhý deň na ne môžete položiť podlahovú krytinu. Inštalácia suchej podlahy je rýchla a jednoduchá. Tento druh podlahovej krytiny navyše nevyžaduje žiadnu dobu schnutia a nevnáša do stavby ďalšiu vodu zo stavebných zmesí.
Nevýhodou suchej podlahy je ťažké použitie a dimenzovanie na podlahové vykurovanie. Štandardné tabuľky tepelnej vodivosti sa pri použití suchých poterov často nedajú použiť. Okrem toho suché potery obvykle vedú k väčším inštalačným výškam. Preto pokiaľ chcete inštalovať podlahové vykurovanie, je izolácia pod ním obzvlášť dôležitá, aby sa teplo dostalo až hore a nebolo rozptýlené dole do konštrukčnej dosky.
Nesmieme zabudnúť aj na izolácie proti šíreniu nepríjemných zvukov (tzv. kročajovému hluku), ktoré je nutné vkladať do podlahovej konštrukcie izolácie na to určenej. Ide napríklad o dosky z penového XPS (tzv. extrudovaného polystyrénu), ktoré majú obvykle dostatočnú izoláciu práve proti kročajovému hluku. V každom prípade musí byť izolácia položená zvukovo oddeleným spôsobom. Izoláciu proti kročajovému hluku je možné inštalovať aj dodatočne.