Pokiaľ chceme do skladby rekonštruovanej podlahy pridať elektrické vykurovacie káble, musíme vždy demontovať existujúcu krytinu až na vrstvu, ktorá je pevná a súdržná. Podlahové vykurovanie je možné aplikovať aj na starú keramickú dlažbu, ktorá je súdržná a dobre prilepená. Aby bol povrch pripravený na pokládku podlahového kúrenia, je potrebné ho zbaviť prachu priemyselným vysávačom, ktorý vytiahne nečistoty aj z mikrodutiniek a pórov tak, aby následne došlo k maximálnemu možnému prichyteniu nových vrstiev. Takto pripravený podklad je nutné v prípade savých podkladov napenetrovať. U tých hladkých a nesavých, potom môžeme aplikovať kontaktný mostík, ktorý zvýši priľnavosť. Cemix ponúka napríklad špeciálnu penetráciu pod samonivelizačné stierky, ktorá zaistí maximálnu možnú priľnavosť k podkladu a lepší rozliv.

Akonáhle máme pripravený, očistený a napenetrovaný povrch, položíme káble podlahového vykurovania a zalejeme ich samonivelačnou stierkou. Liate materiály všeobecne oveľa lepšie spolupracujú s podlahovým vykurovaním všetkého druhu, a to vďaka tomu, že dokonale obtečú každý záhyb a zlepšujú tak prenos tepla.

V praxi sa ale môžeme stretnúť aj tým, že sa pri rekonštrukcii pokladajú káble do vrstvy lepidla, po zaschnutí sa prestierkujú ďalšou vrstvou lepidla, do ktorej sa už rovno ukladá dlažba. Takéto riešenie môže výrazne zhoršiť užívateľské vlastnosti, najmä kvôli nedostatočnému prenosu tepla. Pri stierkovaní lepidlom sa tiež nedosiahne taká rovinnosť ako pri vyliatí samonivelačnou stierkou. A práve rovinnosť je veľmi dôležitá, hlavne pri veľkých formátoch dlažby, ktoré sú v dnešnej dobe moderné.

Rovnako ako pri aplikácii podlahového poteru, je vhodné tiež pri vylievaní samonivelizačnej stierky použiť obvodové pásky na od dilatovanie stierky od zvislých nosných konštrukcií, aby sa zamedzilo vzniku akustických mostov. A rovnako ako u poterov, je možné pri výbere samonivelizačnej stierky siahnuť buď po cementovej, ktorá je odolnejšia a má aj väčšiu odolnosť proti obrusu, na druhú stranu vďaka miskovej deformácii neznesie nesúdržný podklad a častejšie praská. Alebo po tej anhydritovej (sadrovej), ktorá sa všeobecne na rekonštrukcie používa najčastejšie, a to práve z dôvodu nenáročnosti na súdržnosť podkladu (pri použití vhodného kontaktného mostíka znesie napríklad aj zvyšky lepidla po odstránení starej podlahovej krytiny).

Na vyzretú samonivelizačnú stierku by sa v kúpeľniach a všade tam, kde sa počíta so striekajúcou vodou, mala aplikovať hydroizolácia, ktorá chráni skladbu podlahy pred vodou zhora. Nemá teda nič spoločné s hydroizoláciou, ktorá je pri podlahe založenej na teréne v súvrství nižšie a chráni stavbu pred vzlínajúcou vlhkosťou odspodu. Záleží samozrejme na tom, akú samonivelizačnú stierku použijeme. Samonivelizačné stierky na báze cementu majú dobrú znášanlivosť vlhkosti, anhydrit je na tom už horšie, pretože pri trvalejšom vystavení vlhkosti mäkne a degraduje. Aplikácia už spomínanej hydroizolácie ho ale aj v kúpeľni dokáže bezpečne ochrániť a nie je tak potrebné sa jeho aplikácie v tejto miestnosti báť. Absolútne nevhodné je však použitie anhydritu do bazéna a v jeho bezprostrednom okolí.